
. Len tak sa na ňu pozerali, či trafili do správnych dverí, no tak sa ich spýtala, či idú ďalej. V tom sa Qtinka otočila, že prečo hovorím v množnom čísle. Ako ich zbadala, tak zostala nehybná, jak socha slobody. Ani nežmurkla! "ahojte, to bol omyl, prepáčte" Tak trochu sa nad tým pozastavili a začali a na tom smiať. "Idete ďalej?" "hej" "no čo vás sem priviedlo?" "no t.." žeby.." začali hovoriť obidvaja naraz rozprávať "no? takže?" "my len.." "sme vás chceli spoznať" "no to je od vás pekné" - usmiala sa Zuzu na nich. Tak sa chvíľku rozprávali, lebo každý musel byť už o desiatej v posteli! presne o 22:00 končila "hliadka" učiteľov. Tak rýchlo utekali na izbu, akože sa robiť, že spia a keď odídu sa vrátia k ním. Tak všetkých skontrolovali a išli spať. Zaklopali na dvere a ich rýchlo pustili dnu, aby ich nikto nevidel. Ľahli si na posteľ a pozerali telku. Medzitým si hovorili niečo o sebe a o živote... "zdáte sa mi strašne sympatické baby" "ďakujeme" "ale niečo tu nehraje!" "čo!" a Tom sa otočil k Zuzu a v lepil jej krásny bozk! Bill nemohol odolať a urobil to isté Qtinke. Zrazu učky trhli dverami! v tom spadli dvojičky rýchlo na zem a šup pod posteľ. "Ste v poriadku?" - spýtala sa ich Qtinka "hej, mimochodom som Tom a toto je môj mladší brat Bill" "aha" "ti dám mladší! len o 10min. si starší a čo!" "tak ale starší majú viac rozumu a to je na mne vidieť" - šibalsky sa usmial. Zuzu sa zachichotala a dodala "jak si fandíš, nemyslíš?! xD" aj Qtinka sa pustila do kŕčov.
no je to sice pekne ale vobec tomu nerozumiem, ze kto prave hovori ale kto neico robi mam v tom zmatok teraz neviem ci nieco robili oni alebo vy 2